Perspektívy autonómnej vzdušnej prepravy (Marek Náhlik, R-SYS)
Bezpilotné technológie prinášajú celkom nové možnosti transformácie a využitia vzdušnej infraštruktúry v segmente služieb a mestskej mobility. Aké to sú, predstavil Marek Náhlik, CEO spoločnosti R-SYS,s.r.o na konferencii DRONTEX 2022. Hlavné body z jeho prezentácie prinášame aj v textovej podobe pre čitateľov nášho webu.
Oblasti využitia autonómnej vzdušnej prepravy
Pre plné využitie potenciálu UAS v službách a priemysle je potrebné zabezpečiť možnosť autonómnych letov a operácií bez priamej pilotáže a vizuálneho kontaktu (tzv. BVLOS lety). Základným predpokladom rozvoja takýchto operácií sú jasne definované technologické a legislatívne štandardy takejto prevádzky. V prvej časti svojej prezentácie Marek Náhlik vysvetlil, aké činnosti môže autonómna vzdušná preprava ponúknuť a s akým typom lietajúcich prostriedkov počíta.
Prvým z nich sú multikoptéry, drony s pevným krídlom, či drony-helikotpéry, ktoré môžu byť využité napríklad na prepravu tovaru, zdravotníckeho materiálu, vykonávanie monitoringu, technologických auditov, či na pomoc pri záchranných operáciách.
Ďalšou kategóriou sú lietadlá s vertikálnym štartom a pristátím – VTOL, eVTOL, určené na prepravu tovaru alebo osôb. Práve tento segment má potenciál odľahčiť pozemnú dopravnú sieť v husto osídlených oblastiach a veľkých mestách (Urban Air Mobility -UAM). Ďalšou časťou konceptu vzdušnej prepravnej infraštruktúry je regionálna letecká mobilita (Regional Air Mobility – RAM), ktorá bude využívať elektrické, vodíkové, alebo hybridné lietadlá určené pre dopravu medzi regiónmi, alebo industriálnymi celkami.
Benefity autonómnej vzdušnej prepravy
Hlavné výhody spomenutých služieb spočívajú jednak v spomenutom odľahčení hustej pozemnej dopravnej siete, zkvalitnení a zefektívnení služieb, ako aj v ekologickejšom prístupe – keďže väčšina projektov UAM/RAM sa vyvíja s ohľadom na udržateľnosť a energetickú efektívnosť. Ďalším dôvodom dopytu pre využívanie autonómnej prepravy je lepšia kvalita a prístupnosť služieb, teda napríklad dostať sa z bodu A do bodu B rýchlejšie a pohodlnejšie, či dostať želaný tovar už pár hodín po objednaní. V neposlednom rade sa môže segment autonómnej vzdušnej prepravy stať novou ekonomickou hybnou silou a ekonómia dronov (Drone Economy) významnou súčasťou HDP krajiny.
Transformácia vzdušného priestoru
V ďalšej časti svojej prezentácie Marek Náhlik poznamenal, že zapojenie dronov do vzdušného priestoru celkom zmení tvár súčasného letectva. To bolo doteraz výlučne doménou odborníkov a profesionálov, či už ide o pilotov, pracovníkov letísk, či navigačných služieb. S príchodom dronov však vzniká celkom nový druh používateľov vzdušného priestoru, ktorí nemajú letecké vzdelanie, ale zároveň chcú využívať drony pre vykonávanie komerčných alebo hobby činností. Vzniká tak nová situácia, na ktorú reaguje Európska agentúra pre bezpečnosť letectva – EASA, ako aj iné relevantné inštitúcie snahou spojiť tieto dva svety a zároveň zachovať vysoké bezpečnostné štandardy. Odpoveďou na túto situáciu má byť integrácia pilotovanej a bezpilotnej prevádzky v rámci tzv. U-Space, teda priestoru, kde budú jasne definované pravidlá pre obe prevádzky tak, aby sa navzájom neobmedzovali, ale naopak dopĺňali.
Kde sa takéto služby budú využívať?
Štúdia Future Flight Challenge financovaná spoločne britskou vládou a priemyslom, si dala za cieľ postaviť Spojené kráľovstvo ako svetového lídra v tretej leteckej revolúcii. Súčasťou štúdie je graf zobrazujúci predpokladané využitie bezpilotných technológií v rôznych oblastiach do roku 2030. Z uvedených čísel je zrejmé, že majoritné odvetvia, ktoré budú drony zamestnávať najviac, sú poľnohospodárstvo, energetický, plynárenský priemysel a verejná bezpečnosť a vzdelávanie.
Technologické a legislatívne výzvy
S autonómnou vzdušnou prepravou prichádza množstvo výziev, ktoré sa dajú rozdeliť na legislatívne a technologické. Medzi legislatívne možno zaradiť napríklad spoločenskú akceptáciu dronov (GDPR, bezpečnosť), nastavenie jednotných pravidiel pre využitie bezpilotných prostriedkov, spôsoby licencovania služieb, či jasné určenie kompetencií medzi jednotlivými účastníkmi vzdušného priestoru. V tejto oblasti je veľmi aktívna EASA, ktorá svoje ambície ohľadom U-Space a využitia UAS vyjadrila aj v dokumente Drone Strategy 2.0.
Technologické výzvy, ktoré sa riešia na pôde EÚ, sa týkajú toku informácií, dátových služieb, štandardizácie komunikácie, zmeny štruktúry letísk, či vývoja systémov manažmentu bezpilotných prostriedkov (UTM) a integrácie takýchto systémov do existujúcich systémov riadenia pilotovanej prevádzky (ATM). Tieto výzvy sú však pre technologické a IT spoločnosti zároveň príležitosťou ako rozšíriť svoje portfólio riešení a produktov pre novo vznikajúci segment autonómnej vzdušnej prepravy.
Pozícia R-SYS, s.r.o. v rozvoji dronových služieb
Slovenská spoločnosť R-SYS sa so svojimi 50-timi zamestnancami venuje vývoju informačných systémov a „riešení na mieru“ pre domácich, ale najmä zahraničných zákazníkov z oblasti letectva. Okrem systémov pre manažment pilotovaných letov (ATM) vyvíja R-SYS aj systémy pre plánovanie a riadenie bezpilotných operácií (UTM) a taktiež riešenie, ktoré integruje oba typy prevádzky (pilotovanú aj bezpilotnú). Ide o komplexný informačný systém spĺňajúce legislatívne kritériá, a ktorý výrazne uľahčuje plánovanie letov pre koncových používateľov – pilotov lietadiel a UAV a zároveň zefektívňuje spracovanie/povolovanie letov príslušnými autoritami.
Spoločnosť R-SYS na Slovensku vyvinula a prevádzkuje informačný systém MamDron, ktorý v podobe mobilnej aplikácie využíva už viac ako 3000 pilotov dronov. Systém vyhodnocuje dáta o plánovanej zóne letu, pričom vypočítava možné konflikty s dátami od relevantných inštitúcií a zdrojov. Ide napríklad o neletové zóny v okolí vojenských objektov, letísk, určených chránených prírodných oblastí, rýchlostných ciest, či neletové/obmedzené zóny definované niektorými samosprávami.
Na Slovensku chýba vízia
Autonómna vzdušná preprava ponúka množstvo benefitov pre skvalitnenie služieb a činností v rôznych priemyselných oblastiach a štátnej správe. Marek Náhlik na záver svojej prezentácie konštatoval, že na to, aby sa na Slovensku naštartoval tento rozvoj je potrebné, aby relevantné štátne inštitúcie spolu s priemyslom vytvorili víziu a stanovili si ciele pre Slovensko, ktoré by v dlhodobom horizonte umožnili rozvoj tohoto segmentu. Bez takéhoto dokumentu bude len veľmi obtiažne sústrediť úsilie a prostriedky, ktoré by dokázali SR zapojiť do takéhoto programu a určiť prioritné oblasti na rozvoj a poskytnúť zainteresovaným smer pre zapojenie a spoluprácu naprieč sektormi. Takýto dokument by mohol byť základom pre projekty, spolupráce komerčnej a štátnej sféry, testovacie lety a prevádzky, ktoré by nás priblížili potenciálu, ktoré autonómna vzdušná preprava ponúka.
PODOBNÉ PRÍSPEVKY
Konferencia DRONTEX otvorila viacero tém týkajúcich sa dronov, ich efektívneho využívania v priemysle a službách, ale zároveň poukázala na bezpečnostné výzvy, ktoré sa spájajú s bezpilotnou prevádzkou. Ako prebiehala konferencia si môžete prečítať v našej reportáži.
Prečítajte si zaujímavý článok nášho kolegu Pavla Serbína, ktorý v texte vyjadruje svoj názor na Urban Air Mobility v kontexte navštívenej konferencie Amsterdam Drone Week 2022.
Autonómne drony dokážu výrazne šetriť čas a minimalizovať ľudskú chybovosť vo viacerých aplikáciách. O tom, ako to funguje, sme sa porozprávali s Jozefom Rodinom zo spoločnosti Airvolute, ktorá je partnerom OZ Mám Dron.