Mám Dron

Ako ďaleko sme od Urban Air Mobility?

(Ohliadnutie sa za konferenciou a výstavou Amsterdam Drone Week 2022)

Ako zástupca technologickej spoločnosti R-SYS, s.r.o. (riadny člen GUTMA a EUROCAE) som sa i tento rok v dňoch 29-31.3.2022 zúčastnil konferencie EASA (Európska agentúra pre bezpečnosť letectva) High Level Conference on Drones 2022 (HLCoD), ktorá je prikrytá plášťom súbežne sa konajúcej výstavy pod názvom Amsterdam Drone Week 2022. Ide svojim rozsahom a obsahom o najdôležitejšie  a najväčšie podujatie v segmente dronov v Európe. 

Prečítajte si tiež: Prehľad medzinárodných veľtrhov a výstav UAS technológií v roku 2022

Aký bol Amsterdam Drone Week 2022?

No, ADW 2022 bol jednoznačne skvelý. Pre mňa samotného ako i pre mnohých účastníkov to bolo prvé podujatie bez Zoom/Teams/Webex-u, bez klikania na „vypnúť mikrofón“, bez kombinácie pyžamových nohavíc a saka s kravatou. S kolegami sme si mohli podať ruky a tí odvážnejší sa i objať…Súbežné konferencie, ktoré bežali naviac paralelne s viacerými odbornými workshopmi sa dali zvládnuť len vďaka tomu, že sme v skutočnosti boli dvaja a mohli tak navštíviť všetko, čo nás zaujímalo. Celkový rozsah konferencie pre vašu predstavu – 3.500 účastníkov, 250 prednášajúcich z 80-tich krajín sveta, 65 hodín panelových diskusií, ukážok, workshopov a prezentácií.

Okrem legislatívnych tém, ktoré boli nosným programom konferencie s výhľadom až do rokov 2035 (?!) a ktorým sa budem venovať v samostatnom článku, bola hlavnou témou konferencie Urban Air Mobility (preprava tovaru a osôb v urbanizovanom prostredí), jej realizácia a udržateľnosť. Téma samotná je veľmi zaujímavá, slovenskými očami ide však skôr o sci-fi (bodaj by som sa mýlil). Prezentované boli nielen rôzne prístupy k Urban Air Mobility ako takej, ale aj k financovaniu jej infraštruktúry a riešení. Totižto, po nastavení a implementácii legislatívy a štandardov sa štáty prirodzene dostanú k priamemu nasadeniu dronov do svojho vzdušného priestoru a k tomu budú potrebovať technologické riešenia, nástroje a služby. Ako je vzdialená a ako je reálna táto fáza Urban Air Mobility z pohľadu technologických firiem?  

Urban Air Mobility z pohľadu technologických firiem

K financovaniu služieb a riešení pre drony v rámci Urban Air Mobility v poslednom období by som sa rád vrátil glosou, ktorá je charakteristická pre viacero firiem pôsobiach v tejto oblasti, ktoré síce rozvoj riešení zatiaľ dokázali platiť zo svojich prostriedkov, investícií alebo grantov, ale aktuálne (hlavne nečinnosťou štátnych inštitúcií, ktorých zodpovednosťou celá téma dronov v národnom prostredí hlavne je) sú tieto firmy z hľadiska udržateľnosti podnikania v tejto oblasti v pozícii bežca maratónu…niektorí z účastníkov tvrdia, že dosť podfinancovaného maratónu…a niektorí konštatujú, že sa tento maratón beží v labyrinte. To znie dosť pesimisticky, však? Skúsim to teda vysvetliť.

Každá z technologických spoločností v dronovom „biznise“, ktorá poskytuje perspektívne U-Space služby a riešenia, sa snaží z dôvodu udržateľnosti a kontinuity svojho podnikania prispôsobiť vyvíjajúcemu sa kontextu – legislatívnemu, technologickému i inštitucionálnemu. Tento kontext má okrem obsahu aj časový rozmer, ktorý sa odvíja vo fázach.

Prvou fázou je vývoj riešení pomocou digitálnych technológií, ktorý prebieha na základe požadovaných prvotných štandardov. Následne nastupuje fáza modifikácie riešení na základe vývoja regulačného rámca a treťou je definovanie obchodného modelu a nasadenie samotného riešenia do praxe. Takto ideálne to ale nefunguje z jednoduchého dôvodu – druhá fáza začína celý proces komplikovať, nakoľko vývoj regulačného rámca sa stáva nepredvídateľný a je v ňom toľko zmien nielen v úlohách, ale aj v zodpovednostiach jednotlivých aktérov, že čo i len obrysy udržateľného obchodného modelu pre prípadných poskytovateľov CIS služieb a USSP služieb zostávajú zahalené v hmlách (česť výnimkám).

Rozdiel medzi termínmi „primeranosť legislatívy“ versus „preregulovanosť“ je priamou príčinou toho, prečo ešte dnes nevidíme drony v urbanizovanom (aj neurbanizovanom) prostredí lietať v rámci Urban Air Mobility vo väčších množstvách ako sú jednotky kusov a aj to sa väčšinou jedná o prototypy alebo demo lety.

Regulačné rámce a štandardy

Na rozdiel od predchádzajúcich konferencií, kde sa riešila hlavne legislatíva, regulačné rámce a štandardy, sa táto už venovala aj reálnemu použitiu a príkladom z implementačnej praxe. Paradoxom napríklad bolo konštatovanie zástupcov firmy Zipline, ktorá je reálne jedna z mála, ktorá poskytuje prepravu tovaru vo veľkom rozsahu na dennej báze (300.000 doručení za posledný rok, prevozy liekov, krvi a vakcín), že aktuálny stav legislatívy a rozdelenie zodpovednosti medzi autoritami v EU komplikuje poskytovanie týchto služieb. Naproti tomu v Afrike (kde Zipline hlavne pôsobí) je napriek takmer rovnakým pravidlám uvedenie služieb na trh nepomerne flexibilnejšie. Môj záver? Ak službu potrebujete, tak jej zavedeniu nebudete stáť v ceste, ale ak je takáto služba pre vás len niečím, čo je nad rámec povinností, tak nemáte dôvod ani motiváciu byť proaktívny….howgh.

Takže ako jeden zo záverov panelových diskusií na ADW 2022 si odnášam konštatovanie, že komplikovanosť legislatívy, nejednoznačnosť štandardov na trhu nových služieb ako sú – poskytovanie služieb UTM/U-Space, prevádzka dronov, služby súvisiace s dronmi a hlavne postoj regulačných, certifikačných a implementačných národných autorít, vedú k tomu, že prechod z tradičnej leteckej paradigmy na novú paradigmu dronov bude ešte dosť komplikovaný a náročný.

Ak sa vrátime k slovníku športovca – niektoré spoločnosti môžu bežať tento hladový maratón ešte nejakú dobu, ale bude pre nich dosť náročné v cieľovej rovinke rozumne speňažiť svoje riešenia a služby. Bez podpory národných autorít a ich spolupráce priamo na riešeniach, ako sú hlavne demonštrátory UTM riešení, testovacie polygóny, skúšobné lety a zapojenia sa do projektov programov pre výskum a vývoj v oblasti U-Space a Urban Air Mobility, sa väčšina technologických spoločnosti namiesto východu z labyrintu len vráti na jeho začiatok…

Túto glosu k Urban Air Mobility som pôvodne nechcel končiť takto pesimisticky, ale počas procesu jej tvorby ukončili činnosť v oblasti UTM/U-Space dvaja z lídrov pomyselného technologického peletónu – spoločnosti AirMap a Skyward… a niekoľko ďalších čaká v ich závese.

Pýtate sa prečo? Pretože masívne investície súkromných spoločností do SW/HW riešení a technológií, pričom predpisy/štandardy/postupy nenapredujú (USA), stagnujú (EÚ), alebo sa ešte ani nezačali riešiť (Slovensko) povedú k tomu, že čoraz viac technologických firiem zameraných výlučne na UTM/U-Space bude v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch hrýzť prach. Celkový pokrok zodpovedných autorít v doméne UTM/U-Space (celosvetovo) sa zdá byť príliš pomalý na to, aby technologické spoločnosti pokračovali v investíciách bez reálnych výnosov. AirMap a Skyward sú len prvé ukážky prehrievania prostredia a potvrdenie faktu, že priemysel a autority pracujú úplne iným tempom…

Autor článku: Ing. Pavol Serbín – Obchodný riaditeľ spoločnosti R-SYS,s.r.o

PODOBNÉ PRÍSPEVKY

Marek Náhlik, CEO spoločnosti R-SYS, sa vo svojej prezentácii na konferencii DRONTEX 2022 venoval konceptu autonómnej vzdušnej prepravy pomocou dronov, VTOL a lietadiel s hybridným pohonom. Aké výzvy a benefity tento segment prinesie? Aj to sa dozviete sa v článku, ktorý sumarizuje jeho prezentáciu z konferencie.

Konferencia DRONTEX otvorila viacero tém týkajúcich sa dronov, ich efektívneho využívania v priemysle a službách, ale zároveň poukázala na bezpečnostné výzvy, ktoré sa spájajú s bezpilotnou prevádzkou. Ako prebiehala konferencia si môžete prečítať v našej reportáži.

Drony a počasie

V tomto texte rozoberáme na aké poveternostné podmienky by mali UAV piloti dbať pri plánovaní letov a tiež sa venujeme téme ako drony pomáhajú meteorológom pri tvorbe predpovedí počasia.