Mám Dron

Drony v Tatrách_Štrbské pleso

Drony v Tatrách a národných parkoch – nevedomosť či arogancia?

Zábery z vtáčej perspektívy na majestátne tatranské štíty síce môžu zaujať významné miesto v domácich zbierkach videí, ale taktiež môžu spôsobiť nemalé problémy. Používanie dronov v Tatrách, ako aj iných národných parkoch a chránených územiach, je zakázané z dôvodu rizika narušenia prirodzeného režimu zákonom chránených živočíchov. Napriek tomuto zákazu a pomerne vysokým pokutám za jeho porušenie, mnohí piloti dronov naďalej nerešpektujú platné nariadenia a svojou nevedomosťou alebo aroganciou ohrozujú krehkú rovnováhu prírodných ekosystémov.

Prečítajte si tiež: Drony na hradoch a v ich okolí – krásne zábery a nočná mora ich správcov

Skúsenosti z TANAPu

Drony však môžu byť pre ochranu prírody, ako aj jej zaznamenávanie veľmi užitočné, pokiaľ sa používajú v koordinácii so správcami chránených území. O tom, aké skúsenosti majú s pilotmi dronov v Tatrách, sme sa porozprávali so zoologičkou Tatranského národného parku (TANAP), Mgr. Erikou Feriancovou.

1. Vypracoval TANAP nejaké vedecké štúdie o vplyve činnosti UAV (dronov) na chránené živočíchy?

Správa TANAPu vychádza predovšetkým zo zahraničných vedeckých štúdií, ktoré sú základom pre čerpanie informácií o tomto novodobom lietajúcom fenoméne. Dôvodom je najmä fakt, že používanie dronu laickou verejnosťou sa v západných krajinách začalo podstatne skôr ako v našej krajine. Drony boli aj v očiach prírodovedcov ponímané ako možný nástroj výskumu v krajine. Z toho vyplynula aj potreba výskumníkov skúmať vplyv týchto zariadení na etológiu živočíchov prv než sa tieto zariadenia uvedú do praxe a spôsobia škody na ekosystémoch. Žiaľ, drony sa dostali na trh a zároveň do rúk laikom skôr než sa vyhodnotili výsledky vedeckých štúdií na ekosystémy a zohľadnili sa v príslušnej legislatíve. Na základe výsledkov odborných štúdií boli vplyvy dronov na niektoré druhy živočíchov vyhodnotené ako negatívne.

Výsledkom vyhľadávania dostupnej zahraničnej literatúry počas posledných rokov bolo niekoľko desiatok publikovaných článkov, v ktorých boli zaznamenané vplyvy dronov na chránené druhy (vtákov, cicavcov a plazov). Štúdie sa uskutočňovali hlavne v Severnej Amerike, ktorá predstavovala 46,7% z celkového počtu prác, nasledovaná Európou. Zvyšok štúdií sa uskutočnil na iných kontinentoch. Až 66,7% štúdií zistilo určitý behaviorálny účinok dronov na vyššie uvedené živočíchy. Väčšina publikácií (až 77,8%), ktoré hodnotili účinky dronov na vtáky, ukázala zmeny správania. Jedine štúdia plazov nezistila žiadne reakcie na správanie. Najčastejšou behaviorálnou odpoveďou bol únik (55,6% vtákov; 40% suchozemských cicavcov, a 25% morských cicavcov). Vtáky tiež reagovali na drony útokom a to 11,1% vtákov. Je treba podotknúť, že výskumy s použitím lietajúcich bezpilotných zariadení boli v drvivej väčšine koordinované samotnými výskumníkmi a cielené na jednotlivé druhy.

Výskum správania sa jednotlivých druhov na náhodne detekované lietajúce drony sa vyhodnocuje podstatne komplikovanejšie než pri úmyselnom použití zariadení na konkrétny druh v danom čase a priestore. Z tohto dôvodu správa TANAPu vyhodnocuje negatívne dopady dronov na faunu pozorovaním správania sa druhov ak sa v daný okamih živočích nachádza v dohľade. Prioritou je však túto nelegálnu činnosť v daný okamih zastaviť pokiaľ je to možné.

A ako sa ľudovo hovorí, že najlepšie sa učí na chybách iných, aj Správa TANAPu nasleduje trend vyspelých národných parkov v zahraničí, medzi ktoré patria aj naše dva sesterské národné parky TPN a Rocky Mountain NP.

Správa amerických národných parkov už pred rokom zaviedla plošný zákaz používania civilných dronov na území všetkých národných parkov v USA. Táto reštrikcia bola reakciou správy parkov na množiace sa havárie.

2. Aké sú Vaše skúsenosti s pilotmi dronov v Tatrách? Zaznamenali ste veľa prípadov porušovania platných pravidiel? Pozorujete za posledné roky nárast, či úbytok takýchto situácií?

V TANAPe sú videné ročne desiatky dronov bez patričných povolení plus nájdené a často nahlasované videozáznamy uverejňované na sociálnych sieťach. Zábery sú následne odstúpené príslušnému orgánu ochrany prírody, ktorý udelí sankciu. Evidujeme značný nárast počtu dronov v chránených územiach rovnako aj žiadostí o udelenie výnimky na let dronmi v TANAPe.

3. Ako sa viete vysporiadať s ľuďmi, ktorí si natáčajú zábery dronmi na území TANAPu bez povolenia? Sú previnilci dohľadateľní a stíhateľní podľa publikovaných fotografií alebo videí? Spolupracujete pri ich dohľadávaní s políciou?

So zložkami polície spolupracujeme pri všetkých porušeniach legislatívy.

4. Môžete uviesť pár konkrétnych prípadov, kedy operátor dronu ovplyvnil život chránených živočíchov?

Prípadov sme v TANAPe zaevidovali niekoľko. Vo Velickej doline pred dvoma rokmi v zimnom období bola vyplašená zimujúca črieda kamzíkov na ľadopádoch, kde liezli lezci a natáčali svoje lezenie dronom. Okrem toho, že sa správali hlučne, natáčali svoj športový výkon bez akýchkoľvek oprávnení.

Ďalší prípad zaevidoval náš dobrovoľný strážca, kedy v Národnom parku Nízke Tatry v lokalite pod Chopkom zaevidoval lietajúci dron a čriedu bežiacich kamzíkov. Následne na to našiel niekoľko desiatok metrov uhynuté malé kamzíča, ktoré skonalo v dôsledku pádu zo skál.

V  rámci akcie Čisté vody bol potápačmi z dna tatranského plesa vytiahnutý dron, ktorý tam skončil pravdepodobne z dôvodu neodbornej manipulácie a zároveň nelegálnej činnosti.

Najčastejšie sa však dopady odhalia až na základe nájdených zachladnutých znášok dravcov či nálezov uhynutých kamzíkov po vyplašení a následných pádoch,  alebo počujeme vystresované pískajúce svište utekajúce schovať sa do nôr.

Nekontrolované používanie dronov v chránených územiach môže mať negatívny vplyv na miestnu faunu

Kamzík vrchovský tatranský patrí medzi vzácne a chránené živočíchy 

5. Akým spôsobom bojujete proti nedodržiavaniu zákazu používania dronov v Tatrách?

Na mieste bývajú udelené blokové sankcie. Závažnejšie porušenia odstupujeme na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Do budúcnosti máme ambíciu vyhlásiť bezletovú zónu pre drony nad celým vlastným územím TANAPu v spolupráci s leteckým úradom SR.

6. Čo považujete za najväčší problém pri nedodržiavaní platných nariadení o prevádzke dronov v chránených územiach?

Drony sa dnes tešia veľkej obľube po celom svete, Slovensko nevynímajúc. Vzhľadom na ich cenovú dostupnosť si ich už môže kúpiť prakticky ktokoľvek. Problémom sú predovšetkým drony nekontrolovane sa pohybujúce po území parku ovládané človekom bez akýchkoľvek vedomostí o výskyte druhov citlivých na vyrušovanie a bez patričných povolení na riadenie týchto lietajúcich zariadení, čo je do určitej miery aj záruka pred haváriami.

Neznamená to však, že zábery z dronu  v TANAPu nie je možné vyhotoviť. Každá oficiálna žiadosť, ktorá na Správu TANAPu príde, je individuálne posudzovaná a za presne stanovených podmienok s prihliadnutím na faunu Tatier hypoteticky môže byť žiadateľovi udelená výnimka. Väčšinou býva vyhovené výskumníkom v prípade, že neexistuje iná možnosť vykonať daný prieskum územia, alebo filmovým spoločnostiam pod dohľadom pracovníka Správy.

Uvedomujeme si, že zábery získané dronmi poskytujú iný zaujímavý rozmer, ktorý je vo svete filmu či už hraného, alebo dokumentárneho veľmi žiadaný, nemôžu byť však vyhotovené na úkor života tatranskej fauny a pohody všetkých návštevníkov parku.

Tatranský národný park poskytuje vhodné životné prostredie pre viacero zákonom chránených druhov živočíchov, ako napríklad svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, sokol sťahovavý, veľké šelmy, ako aj mnoho ďalších druhov, u ktorých bol vedecky a z praxe potvrdený negatívny vplyv dronov na ich populáciu a správanie. Svištia populácia si všetku potrebnú energiu na prežitie v zime nahromadí počas krátkeho leta a jesene, kedy sa snaží čo najviac znížiť svoj energetický výdaj. Práve v tomto období sú, žiaľ, najvhodnejšie podmienky na lety dronov. Stroj dokáže vo vzduchu staticky zotrvávať na jednom mieste, čím evokuje u citlivých druhov prítomnosť predátora, na ktorého v strese inštinktívne reagujú únikom. Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor meniaci prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus. V prípade mnohých vtáčích druhov je nízko letiaci dron vnímaný ako predátor, prípadne teritoriálny konkurent.

Na prítomnosť dronov v parku sme upozorňovaní aj návštevníkmi, ktorí vnímajú drony v dolinových celkoch TANAPu ako rušivý faktor. Bzučiaca elektronika nad hlavami v území, kde prichádzajú ľudia za účelom oddychu a úteku pred pretechnizovaným svetom, je nežiadúca. Primárna funkcia a čaro národného parku sa zvyšujúcim počtom dronom v Tatrách stráca.

7. V čom vidíte najväčšie benefity použitia dronov pre ochranu prírody? Využívate drony pri svojich činnostiach? Ak áno, pre aké účely?

Správa TANAPu doposiaľ nevyužila drony pri svojich činnostiach na vlastnom území národného parku. V jednom prípade sme použili lietajúci dron mimo parku na zistenie reakcií domestifikovaného zvieraťa – poľovného psa. Napriek očakávanej relatívnej tolerancii psov na technické zariadenia s ktorými sa stretáva prakticky každý deň, boli jeho reakcie sprevádzané intenzívnym štekaním, nepokojom až agresiou k približujúcemu sa dronu.

Výnimky pre legálne používanie dronu v Tatrách

Pokiaľ si chcete vyhotoviť zábery z dronu na území Tatier, je potrebné v prvom rade osloviť TANAP so žiadosťou, v ktorej ozrejmíte dôvody plánovaného letu a jeho parametre ako sú dátum, čas, a plánovaná oblasť. Na základe odborného stanoviska Správy TANAP vydá okresný úrad v sídle kraja rozhodnutie o povolení alebo zamietnutí žiadosti.

Taktiež musíte splniť požiadavky platných zákonov a nariadení upravujúcich použitie dronov všeobecne a v súvislosti s ochranou životného prostredia. Použitie UAV v chránených územiach upravuje viacero zákonov a nariadení:

  • Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (§16 ods. 2, §15 ods. 2 písm. a) a §14 ods. 2 písm. d) vyžaduje od tretieho stupňa ochrany výnimku zo zakázaných činností pre let lietadlom alebo športovým prostriedkom, pokiaľ výška letu je menšia ako 300 metrov nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 metrov od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia.
  • §16 ods. 1 písm. f) uvedeného zákona obsahuje zákaz použitia zariadenia rušiaceho pokoj a ticho v územiach s 5. stupňom ochrany prírody.
  • V článku 5 Rozhodnutia č. 2/2019 Dopravného úradu upravuje činnosť bezpilotných lietadiel tak, aby sa zabezpečila ochrana životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z bezpilotného lietadla.

Ak vykonávate s UAV komerčnú činnosť, potrebujete mať živnosť na letecké práce, poistenie dronu a v prípade špecifického použitia dronu aj povolenie zohľadňujúce riziká vykonávaných prác. Viac o platných nariadeniach si môžte prečítať v sekcii Legislatíva.

Ktorých chránených území sa týkajú obmedzenia prevádzky UAV?

Chránené územia na Slovensku sú rozdelené do piatich stupňov ochrany. Obmedzenie prevádzky UAV zariadení sa týka chránených území so stupňom ochrany 3 až 5.

  1. stupeň (“voľná krajina”): 3 756 441 ha (76,61 % územia SR)
  2. stupeň (CHKO, OP NP, CHA, zóny D): 744 564 ha (15,19 %)
  3. stupeň (NP, CHA, OP CHA, OP PP, OP NPP, OP PR, OP NPR, zóny C): 289 879 ha (5,91 %)
  4. stupeň (PP, NPP, PR, NPR, CHA, CHKP, OP PP, OP NPP, OP PR, OP NPR, zóny B): 26 568 ha (0,54 %)
  5. stupeň (PP, NPP, PR, NPR, zóny A): 86 047 ha (1,75 %)

Vysvetlivky:

CHKO – chránená krajinná oblasť
NP – národný park
CHA – chránený areál
PP – prírodná pamiatka
NPP – národná prírodná pamiatka
PR – prírodná rezervácia
NPR – národná prírodná rezervácia
CHKP – chránený krajinný prvok
OP – ochranné pásmo

Uvedené dáta sú platné pre rok 2019. Aktuálne údaje za rok 2020 budú zverejnené koncom roka 2021.

Zákaz lietania s dronmi v chránených územiach (bez povolenia) možno u niektorých dronistov vyvoláva pocit, že nemôžu lietať takmer nikde. Z uvedených informácií je však zrejmé, že obmedzenia prevádzky UAV v súvislosti s chránenými oblasťami sa týkajú len cca 8,2% územia Slovenska (3-5 stupeň ochrany). Oblastí v prvom a druhom stupni (91,8% územia SR) sa to netýka.

Vplyv používania bezpilotných lietadiel na faunu je diskutovaná téma nielen u nás, ale aj v mnohých iných krajinách. Väčšina z nich, aj na základe negatívnych skúseností s dronmi v národných parkoch, taktiež legislatívne obmedzuje ich používanie. Nutnosť získania povolenia v chránených územiach by preto nemala byť vnímaná ako “buzerácia dronistov”, ale ako snaha vyhnúť sa nekontrolovateľnému používaniu dronov (ich počet exponenciálne narastá každý rok) v oblastiach, ktoré sú prirodzeným prostredím chránených živočíchov.

Aplikácia MamDron pre pilotov dronov

V občianskom združení Mám Dron sa spolu s našími partnermi snažíme o zvýšenie povedomia o zodpovednom používaní dronov na Slovensku. Keďže mnohí piloti dronov nevedia, v ktorých oblastiach môžu lietať a v ktorých nie, chceme im vyjsť v ústrety pomocou voľne dostupnej aplikácie MamDron. Tá v sebe spája údaje o rôznych bezletových zónach definovaných relevantnými štátnymi inštitúciami. Vďaka spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) sú v aplikácii integrované aj údaje o bezletových zónach národných parkov a prírodných území s vyšším stupňom ochrany. Používateľ dronu si tak v priebehu niekoľkých sekúnd môže zistiť, či oblasť v ktorej chce lietať nekoliduje s bezletovou zónou. Môže sa tak vyhnúť prípadným nepríjemnostiam a najmä ohrozeniu osobitne chránených častí prírody a krajiny.

PODOBNÉ PRÍSPEVKY

Rok 2024 bol pre nás v asociácii Mám Dron intenzívny. Prečítejte a pozrite si súhrn našich aktivít v našom článku!

Pre sprístupnenie aplikácie MamDron pre nových používateľov a zjednodušenie prístupu sme zmenili spôsob registrácie a prihlasovania do aplikácie.

16-17 Októbra 2024 sa v Piešťanoch uskutočnil tretí ročník medzinárodnej konferencie DRONTEX organizovanej asociáciou Mám Dron.